Túto malú knižočku napísala Victoria Mas.
Najprv ma zaujal film, ktorý som pozerala na etapy, lebo vždy som ho pri prepínaní kanálov v TV nenašla od začiatku. Moja láska ho videla celý... Povedal mi na to "Toto Ti neodporúčam pozerať. Je to veľmi ťažký film." Viem, že zase naň natrafím a tak som si kúpila knižku.
Prečítala som ju na jeden dych. Nedokázala som odtrhnúť oči od prebiehajúceho deja... presnejšie od osudov úbohej Eugénie, ktorá bola približne od 12-13 rokov obdarená darom od Boha. Videla a počula duše mŕtvych. Raz sa s tým zdôverila svojej milovanej starej mame. Vždy večer pred spaním jej rozčesávala dlhé vlasy, ukladala ju do postele a rozprávala sa s ňou.
Raz večer sa Eugénii zjavil duch starého otca. Cítila jeho parfém... Chcel, aby starej mame povedala, kde je náhrdelník, ktorý roky hľadala a nemohla ho nájsť... A tak bohatá rodina túto "stratu" hodila na nevinného služobníka a vyhodili ho. Potom Eugénia nasledovala hlas a pokyny starého otca. Otvorila v malej skrinke zásuvku so šuflíkmi. Vybrala jeden šuflík, celá sa triasla, dopotila... a pomocou dlhého drôtika (privolali na pomoc nového sluhu - táto pasáž je vo filme vynechaná, tam to robí Eugénia sama) vytiahla náhrdelník, ktorý bol ukrytý úplne vzadu za šuflíčkami, takmer do zabudnutia...
Stará mama bola veľmi prekvapená, videla ako to Eugéniu vyčerpalo. Pozerala sa na náhrdelník od svojho manžela, potešila sa a aj rozpamätala na dávne časy a aj na to ako sa tam vlastne tento náhrdelník dostal... bol tak roky a ona naň už zabudla...
Eugénia poprosila starú mamu, aby nikomu o tomto nehovorila. Stará mama mala Eugéniu veľmi rada. Vedela aj videla, že je Eugénia od určitého veku iná ako je jej brat a ostatní členovia rodiny.
Eugénia chcela zapadnúť do inej spoločnosti. Doma ju priam dusilo stolovanie so zámožnými ľuˇďmi... Chcela vyjadrovať slobodne svoje názory, ale jej otec to netoleroval. Stále ju napomínal... bol k nej zlý a krutý. A vyžadoval od nej jediné čo sa na dámu patrí, vydať sa - hľadal jej ženícha...
Žiaľ, stará mama dlho neudržala svoje tajomstvo. tajomstvo, ktoré malo zostať tajomstvom... a povedala o zázračnej udalosti so strateným náhrdelníkom svojmu synovi - otcovi Eugénie
Ten, aj s manželkom hneď konal. V hneve, v pomste, bez súcitu, bez lásky... Eugéniu obliekali do najkrajších šiat, že idú ná návštevu, nejaký bál... Vonku bol prichystaný kočiar s koňmi, tam na ňu čakal aj jej brat... A Eugénia hneď cestou zbadala, že nejdú tou cestou, kak majú ísť, že idú inak...
Ukážka z knihy:
Rozrušená Eugénie vystúpi, brat ju nasleduje. Keď už stojí na zemi, zdvihne zrak k impozantnej budove, pred ktorou zastali. Na priečelí otvorenej a oblúkovitej brány sa vynímajú dva kamenné stĺpy. Nad nimi je do kameňa vyryté "Sloboda, Rovnosť, Bratstvo". V strede je veľkými čiernymi písmenami na bielom podklade vytesaný nápis "Nemocnica Salpetriere". Spod arkády v diaľke vidno na začiatku vydláždeného chodníka ešte skľučujúcejšie pôsobiacu stavbu – akoby pohlcovala všetok priestor naokolo – a nad ňou sa čnie tmavá a veľkolepá kupola. Eugénie cíti srdce až v krku. Ani sa nestihne otočiť a otcova ruka jej zovrie rameno.
"Nebudeme o tom diskutovať, dcérenka."
"Otec... Nerozumiem."
"Stará mama mi všetko povedala."
Dievčine sa zatočila hlava. Nohy ju nevládzu niesť, pocíti ďalší dotyk, to ju nežnejšie za druhú ruku chytí starší brat. Zdvihne hlavu k otcovi, chce niečo povedať, ale nejde to. Otec na ňu pokojne pozerá – a ten pokoj ju desí viac ako prudkosť, ktorú mával vždy v pohľade.
"Nehnevaj sa za to na starú mamu. Nemohla si také tajomstvo nechať pre seba."
"Nevymýšľam si, prisahám..."
"Tak či onak, na tom nezáleží. Veci, o ktorých si jej hovorila, u nás doma nemajú miesto."
"Prosím vás, vyhoďte ma z domu, pošlite ma do Anglicka, hocikam, len nie sem."
***
V parížskom ústave pre choromyseľné ženy žije asi stovka pacientok, ktoré spoločnosť označila pečaťou nenormálnosti. Každá z nich sa tu snaží vysporiadať so svojím osudom. Niektoré našli v ústave pokoj a zmierenie, iné zúfalo túžia vrátiť sa do bežného života, ku svojim rodinám a deťom. Sú tu manželky, matky, dcéry. Dievčatá, aj zrelé ženy. Niektoré sú melancholické, iné trpia depresiami, ďalšie hystériou. Zbavené svojprávnosti, bezpečne ukryté pred zrakom verejnosti. Šialené ženy – zatratené existencie, o ktoré už nikto nestojí. Napriek tomu sú zdrojom zvedavosti a klebiet vyššej parížskej spoločnosti. V ústave sa preto každý rok v tretí pôstny štvrtok koná bál s pozvanými hosťami. O tento deň otvorených dverí je zo strany parížskej smotánky obrovský záujem. Každý chce totiž šialené ženy vidieť na vlastné oči. Rok 1885 je výnimočný. Do ústavu tesne pred bálom príjmu novú pacientku Eugénie, ktorú vlastná rodina dala zavrieť kvôli jej výnimočným schopnostiam. Eugenie zamieša karty osudu hlavnej ošetrovateľky Geneviéve.
Postupne spoznávame osudy štyroch žien. Mladšie, aj staršie... z inej spoločnosti. Vtedajšie postavenie žien v spoločnosti nebolo vôbec jednoduché bez ohľadu na pôvod, či spoločenskú triedu. Stačilo mať len iný názor, mať potrebu zdôveriť sa s obyčajným trápením, mať kamarátku, blízku dušu... a hneď tieto žienky odvliekli (pod nejakou zámienkou) do blázinca :(
Je tu malá Louise, predčasne vyspelé dieťa, ktoré sa stalo obeťou neukojenej zvrhlosti vlastného strýka, ktorý sa mal o ňu starať ako o vlastnú dcéru (nemala už úbožiatko rodičov). Ani za hrubými múrmi nie je chránená pred mužskou žiadostivosťou. Jeden z mladých doktorov jej neustále sľubuje, že je jeho snúbenicou... opantáva ju sladkými sľubmi, obchytkáva ju, bozkáva... Malá Louise je častom podrobovaná silnej hypnóze počas prítomnosti veľkého počtu lekárov. Pri tomto stretnutí lekárov je chudiatko Louise uvedená do najvyššieho, t.j, 5. stupňa hypnózy!!! A to je už kataleptický stav čiže úplná strnulosť, kedy údy stuhnú a telo zostáva úplne studené, úplná bezvládnosť.... V tomto stave sa subjekt nesmie nechať dlhšie ako 20 minút. Dlhšie trvanie by bolo škodlivé, u niektorých prípadov by mohlo nastať aj odumieranie tkanív. Katalepsia je samostatný druh hypnózy. (Zdroj: Břetislav Kafka: Nové základy experimentální psychologie Túto knihu máme doma na odporúčanie nášho pána farára)
Mladý doktor Louise hovorí jej, že sa s ňou ožení... Počas večera, kedy prebieha bál, ju na posteli odvlieka inam, do inej izby a tam ju znásilňuje,... a ona pod silnými liekmi sa nedokáže brániť...
Therese, ktorá vždy pre niekoho s láskou niečo uštrikuje. Milovala jediného muža, kvôli ktorému sa obetovala "pouličnou láskou". Veľmi jej však ublížil, zradil ju a zo zúfalstva sa pokúsila zabiť. Čo je zaujímavé, jedine Therese dokáže plne dôverovať veľmi prísnej Geneviéve. Dôverujú si. Therese dokáže dokonca upokojovať spolupacientky a komunikujú spolu priateľsky ako keby neboli choré, tak im prilepili diagnózy ich vlastné rodiny a aj lekári, ktorý robili na nich experimenty.
A je tu naša drahá, krásna a úbohá Eugénie. Jemné a veľmi inteligentné dievča z veľmi váženej rodiny. Otec ju nechal zavrieť iba preto, že má schopnosti, ktorý zvyšok spoločnosti neakceptoval. Verili tomu iba v kníhkupectve, ktoré raz Eugénie náhodou a tajne navštívila a tam si vypýtala jednu knižku, ktorú doma tajne čítala...
V ošetrovateľskej izbe sa Eugenie zjaví duch hlavnej ošetrovateľky Geneviéve. Eugénie hovorí ošetrovateľke čo jej povedala jej sestra a Geneviéve to zasiahne... Potom príde domov a nemôže spať... Hlavná ošetrovateľka je inak racionálna žena s neotrasiteľnou vierou v lekársku vedu, výrazne prísna autorita...
Geneviéve píše takmer každý večer listy svojej zosnulej sestre. Listy si ukladá do krabice, ktorú vždy vyťahuje zo skrine. Tá sa nedokáže zmieriť so stratou svojej sestry. Jej sestra bola silne veriaca, Geneviéve naopak nie. Vyčíta si ako jej Boh mohol vziať milovanú sestru, keď sa tak veľmi modlila a bola nevinná - podľahla ťažkej chorobe. A prečo si nezobral ju, neveriacu a tak zlú...
Geneviéve raz navštívi aj svojho otca. Zdôverí sa mu o svojej sestre, že ju domov poslal jej duch. Otec jej neverí a kruto ju pošle preč...
Ku koncu ťažkého príbehu sa vytvorí medzi Eugénie a Geneviéve zvláštne puto. Geneviéve prosí Geneviéve, aby jej pomohla, aby mohla utiecť... nakoniec jej pomôže aj jej brat... A čo je zaujímavé, prekvapivé a dojímavé zároveň. Geneviéve raz navštívia kaplnku (po dlhých rokoch), kde nájde modliacu sa ženu,.. Chce sa aj ona pomodliť, no akosi to nejde... Modliaca žena odchádza a Geneviéve tam nechce zostať sama... Povie to aj ten žene. Tá jej odpovedá "Tu nikdy nie ste sama..."
Nakoniec počas prebiehajúceho bálu Geneviéve pomôže utiecť Eugénie aj za cenu vlastnej straty slobody!!! Eugénie utečie s bratom, ktorý sa tajne zúčastní bálu... Eugénie a Geneviéve majú dohodnuté zvláštne znamenie, kedy bude "čistý vzduch"... keď sa smotánka baví na chorých ženách, aké sú, je to pre nich vždy atrakcia...:(
Geneviéve im pomôže prekĺzniť sa cez múry blázinca až vonku do areálu, odomkne im bránu na ulicu... to už medzitým zamestnanci na to prídu čo sa asi stalo... a Geneviéve odvliekajú a stáva sa nakoniec pacientkov na psychiatrii... Eugénie je slobodná, ide si žiť svoj život... A dobrý skutok Geneviéve, ktorá ako jediná v parížskom ústave uverila Eugénii a zároveň počúvala aj hlas a odkazy svojej zosnulej setry, je po zásluhe takto kruro potrestaný...
***
Potom sem napíšem pokračovanie a úryvky z knižky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára